O nemocnici

10.5.2023

V zlatomoraveckej nemocnici pracuje od septembra 1992, kedy nastúpila na pozíciu sestra chirurgického oddelenia, na ktorom pracovala takmer tri dekády rokov. Je perfekcionistkou s krasopisne vedenou ošetrovateľskou dokumentáciou, ktorej sladké, domáce maškrty pozná celá nemocnica. Strach ju neohromil ani v dobe covidovej, kedy sa ako sestra oddelenia dlhodobo chorých, reprofilizovaného na covid oddelenie, neúnavne starala prevažne o covid pozitívnych pacientov. Je vášnivou hubárkou, milujúcou matkou a babičkou. Energiu do ďalšej práce čerpá i z návštev koncertov svetoznámych rokových kapiel. Zoznámte sa, prosím, so sestrou Vierou Kolemusovou.

Do zlatomoraveckej nemocnice nastúpila pred viac ako štyrmi dekádami rokov, v júni 1992, desať rokov po ukončení Strednej zdravotníckej školy v Topoľčanoch. Vyštudovaná zdravotná sestra začala pracovať na chirurgickom oddelení. Od roku 2019 pracuje na oddelení dlhodobo chorých.

„Zdravotnou sestrou som sa rozhodla stať ešte na základnej škole,“ začína rozhovor sestrička Weron, ako ju na oddelení familiárne nazývajú. „Po ukončení strednej školy moje kroky automaticky viedli na chirurgiu v Zlatých Moravciach, lenže pre plný stav sestier ma nezobrali. To ma však neodradilo a ocitla som sa v novej nemocnici v Banskej Bystrici. Práca ma od začiatku bavila, boli sme mladý kolektív a pracovala som so spolužiačkami zo školy, takže sme sa rýchlo adaptovali. Následne som sa vrátila do rodného kraja. Začala som pracovať na chirurgii v Partizánskom,“ vracia sa spomienkami do minulosti. Najčastejšie spomína na prácu a kolegov z chirurgického  oddelenia. „Pracovať na tomto oddelení bolo od malička mojim snom. Práve tu sa mi potvrdili slová, že aj pracovný kolektív môže tvoriť tvoju rodinu. Práca v nemocnici je tímová práca, a preto by som ju ani ja nemohla tak dlho vykonávať, keby pri mne nestáli spoľahliví kolegovia. No, začiatky boli ťažké aj pre mňa. Neraz som si poplakala, pretože je to práca náročná, v ktorej je človek zodpovedný nielen sám za seba, ale za všetkých pacientov na oddelení. Keď človek má tých „správnych ľudí“ za sebou, a ja mám šťastie na dobrý kolektív, ktorý ma vždy podržal, vtedy sa ľahšie kráča s takou náročnou prácou, ako práca zdravotnej sestry je,“ vyzdvihujúc pracovný kolektív pokračuje v rozprávaní sestrička Kolembusová.

Na otázku, ako sa zmenila doba v jej začiatkoch s dnešnými činnosťami na oddelení a či sú pacienti stále rovnaní odpovedala „Je to veľký rozdiel pracovať ako sestra pred 40 rokmi a teraz. Bola iná doba. Zmenou prešli nielen zdravotné metódy a postupy, ale aj pacienti. Tí majú vyššie nároky, veľa otázok a najmä veľa informácií získavajú z internetu, a to aj z nedôveryhodných zdrojov. Myslím si, že je viac chorých pacientov a to je náročnejšie.“ V roku 2019, počas covid obdobia, bola presunutá na oddelenie dlhodobo chorých, ktoré bolo v tom čase reprofilizované na covid oddelenie. Pri otázke, čo počas covidu prežívala, či sa ho nebála, s rešpektom uviedla: „Bolo to najhoršie obdobie pre celé oddelenie. Každý sa ho bál, pretože to pre nás bolo niečo nové, nepoznané. Aj napriek tomu, že sme mali skúsenosti s infekčnými ochoreniami, nemali sme predstavu, čo nás čaká. Rozsah, akým nás covid zasiahol, nik nečakal,“ hovorí sestrička Kolembusová. „Bolo to náročné obdobie, zodpovedné. Najhoršie bolo, že u každého pacienta bolo vidieť strach zo smrti. V tom čase som bola, ako všetky iné zdravotné sestry, psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpaná, no aj napriek tomu som vo voľnom čase chodila testovať obyvateľov mojej rodnej obce Skýcov. Počas tohto obdobia som videla veľa utrpenia, veľa pacientov, ktorým sa nedalo pomôcť. To zanechá stopy aj na personále,“ uvádza skúsená zdravotníčka a s túžbou v hlase túto tému uzatvára, „dúfam, že taká doba už nepríde.“

A čomu svoj voľný čas sestra Kolembusová podriaďuje? „Svoj voľný čas rada trávim v prírode, najmä počas hubárskej sezóny si vždy prídem na svoje. Bývam v obci, ktorá je obklopená horami, takže v čase zberu húb ma určite nájdete v lese. V minulosti som sa venovala bežkovaniu, lenže teraz sú na tento šport u nás slabé snehové podmienky, a tak, keď napadne trošku snehu, využijem to na postavenie snehuliaka pre vnúčatá.“ V minulosti rada štrikovala a vyšívala obrusy, no teraz sa týmto činnostiam tiež už nevenuje. Veľa voľného času venovala pečeniu zákuskov a tort na svadby. Jej fantastické sladké maškrty poznala celá nemocnica a všetci kolegovia. Teraz pečie už len príležitostne, pre rodinu. „Mojim útočiskom, kde dokážem úplne vypnúť od práce a načerpať novú energiu je les. No nielen z neho. Rada navštevujem koncerty skupín Nightwish, Epica, Scorpions, Metallica, Kabát, to je môj relax,“ dodáva. Najviac sa však sestrička rozcíti pri rozhovore o svojej rodine. ,,Najviac pre mňa sú moje vnúčatá, Tomáško a Jakubko. Oni sú pre mňa nenahraditeľným pohladením mojej duše. Vidieť mojich synov, nevestu a vnúčatá šťastných a zdravých, je pre mňa maximum,“ s dojatím v hlase rozpráva sestra oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Zlaté Moravce, Viera Kolembusová a zároveň potvrdzuje, že „aj mať dobrý kolektív sestier, doktorov, sanitárov, upratovačiek, lebo oni sú mojou druhou rodinou.“