Logo

PARTNER VÁŠHO ZDRAVIASme súčasťou skupiny AGEL, najväčšieho súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v strednej Európe.

O nemocnici

Sestrička, ktorej pokora a úcta učí ľudí byť lepšími. Chcela byť vojačkou a už 44 rokov pomáha pacientom

20.1.2023

Pokora, nenahraditeľný úsmev na perách, láskavý pohľad a dievčenský rumenec v tvári sú známe stovkám jej pacientom. Aj teraz, keď by si mohla užívať voľno na dôchodku a venovať sa deťom a vnúčatám, si zvolila, že bude pomáhať pacientom Nemocnice AGEL Zlaté Moravce. Nenahraditeľná v dobe covidovej, keď sa ako sestra oddelenia dlhodobo chorých, reprofilizovaného na covid oddelenie, neúnavne starala o pacientov tohto oddelenia a zároveň vypomáhala tak vo vakcinačnom mieste ako aj pri testovaní osôb v mobilnom odberovom mieste. Je milujúcou manželkou, matkou a babičkou deviatych vnúčat. Spolu s nimi rada spoznáva historické a kultúrne pamiatky Slovenska. Prosím, zoznámte sa so zdravotnou sestrou Ankou Doskočovou.

Do zlatomoraveckej nemocnice nastúpila pred viac ako štyrmi dekádami, v júni v roku 1979, tesne po ukončení Strednej zdravotníckej školy v Nitre.  Vyštudovaná detská sestra začala pracovať na chirurgickom oddelení. Od roku 2019 pracuje na oddelení dlhodobo chorých. „Celý svoj profesijný život som bola verná jednému zamestnávateľovi a jeho pacientom - zlatomoravskej nemocnici,“ s úsmevom na perách začína rozhovor sestrička Anka. Pre povolanie zdravotnej sestry nebola rozhodnutá od detstva, ako by sa mohlo zdať. „Lákalo ma stať sa vojačkou, ale od mojich ôsmich rokov som vyrastala ako polosirota, tak moja matka o tomto povolaní nechcela ani počuť. Povedala som si, že keď teda nesmiem byť vojačkou, budem sestričkou,“ vracia sa spomienkami do detstva. Na štúdium strednej školy si spomína rada a s úctou k učiteľom, „Pamätám si, že žiak v tom období bol predovšetkým vedený k úcte. Učili nás vnímať chorého pacienta srdcom. Vychovávali z nás pokorné, zároveň dobré sestry. Pri spomienke na učiteľov sa vždy mysľou rada vraciam na pani profesorku Boledovičovú, ktorá bola prísna pri úprave lôžka. Vždy hovorievala, že „upravené lôžko“ je našou vizitkou a nie vizitkou pacienta,“ s nostalgiou pokračuje v rozprávaní sestrička Doskočová.

Pri otázke, kto jej v začiatkoch v práci najviac pomohol, a na ktorého z kolegov si po takmer 44. rokov spomína najčastejšie, s dojatým a trasúcim sa hlasom uvádza: „Začiatky v každej práci sú vždy ťažké. Ale ja som mala šťastie na veľmi ochotné kolegyne, ktoré mi neváhali vždy pomôcť. Vážila som si sestričku Julku Eliášovú, primára MUDr. Galoviča aj MUDr. Řeháčka, ktorý okrem medicíny pôsobil aj ako riaditeľ nemocnice. Pri otázke, aký je najväčší rozdiel doby minulej a terajšej sestrička odpovie, „Pamätám sa, keď sa ihly ešte sterilizovali a nemali sme také moderné materiálno-technické vybavenie. Mali sme oveľa menej písomnej dokumentácie a tým viac času na pacienta. Tí boli pokornejší a ako keby vďačnejší. Dnes nám len málokto poďakuje, mnoho vecí berú pacienti ako samozrejmosť,“ so sklamaním v hlase priznáva sestrička. Pri otázke, ktorý pacient jej výrazne utkvel v pamäti sa myšlienkami zahĺbi a emotívne uvedie: ,,Tak práca s ľuďmi, ako aj povolanie sestry bolo vždy náročné, najmä psychicky. Na chirurgickom oddelení sme mávali rôznych pacientov, dobrých aj zlých, milých i náročnejších. Častokrát sme prijímali pacientov po haváriách a úrazoch, nielen dospelých, ale aj deti a batoľatá. Najviac si spomínam na osemmesačné dieťatko s rozsiahlymi popáleninami celého tela, ktorého osud mal, žiaľ, tragický koniec. Vtedy sa vo mne miešali silné emócie nielen zdravotnej sestry ale najmä matky,“ so smutným hlasom hovorí Anička a dodáva, „veľmi ťažký, nielen očami zdravotníka, je pohľad na neplnoleté deti lúčiace sa so svojou mamičkou na sklonku jej života. Vtedy človeku zviera srdce.“  A aký odkaz by chcela Anka Doskočová zanechať budúcej generácii sestier? „Mladých sestier je ako šafranu, no tie, s ktorými som doteraz spolupracovala, boli ochotné, milé a vždy radi prijímali rady a skúsenosti starších sestier. Práca zdravotnej sestry je namáhavá, vyžaduje disciplínu, trpezlivosť a úctu k ľuďom. Vôbec nám nič neberie, práve naopak, dáva dobrý pocit, keď môžete pacienta v jeho bolestiach a slabostiach povzbudiť a podporiť,“ s pokorou zanecháva odkaz mladej, nastupujúcej generácii sestier sestra oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Zlaté Moravce, Anna Doskočová. 

Späť