O nemocnici

16.6.2021

Po 34 rokoch práce v nemocnici prijala funkciu námestníčky práve počas pandémie koronavírusu. Celý režim práce sa potom kvôli covidu úplne zmenil. Vlastne až po roku nasadenia v prvej línii v boji s koronavírusom a až na prvé výročie svojho pôsobenia vo funkcii námestníčky sa Beáta Králiková z Nemocnice AGEL Zlaté Moravce dostáva k normálnemu výkonu svojej práce. Ako sa ma hovorí, všetci zdravotníci si zaslúžia obdiv, úctu a poďakovanie za to, čo dokázali.

Vždy chcela pomáhať ľuďom a cítiť sa užitočná, už ako malé dievča túžila pomáhať a starať sa o niekoho. Práve to bolo dôvodom, prečo sa prihlásila na strednú zdravotnícku školu. Do nemocnice v Zlatých Moravciach nastúpila Beáta Králiková v roku 1986 na pozíciu sestra pri lôžku. „Do dnešného dňa si spomínam na ten pocit, keď som prvýkrát prekročila prah zlatomoravskej nemocnice a s veľkým odhodlaním, ale aj strachom, som sa pustila do práce. Podobný pocit som znovu pocítila aj 15. júna 2020, kedy som bola ustanovená na pozíciu námestníčky úseku ošetrovateľskej starostlivosti. K svojmu menovaniu som pristupovala s veľkým rešpektom,“ úprimne sa vyznáva B. Králiková, ktorá je aj čerstvou laureátkou ocenenia primátora mesta pre vybraných zdravotníkov za ich obrovský prínos počas pandémie.

Jej výkon funkcie námestníčky však začal úplne nečakane. „Do našich životov bez ohlásenia vstúpila pandémia. Tak, ako zasiahla životy ľudí, zasiahla aj fungovanie celej nemocnice. Ani som sa nestihla obzrieť a už sme reprofilizovali lôžka, vyčleňovali priestory pre červenú zónu nemocnice a zriaďovali covidové ambulancie. Do nemocnice sme začali prijímať veľké množstvo pacientov vo veľmi pokročilom veku, ba dokonca častokrát aj zahraničných pacientov,“ spomína skúsená zdravotníčka na udalosti spred roka. Jej pracoviskom sa namiesto kancelárie stalo mobilné odberové miesto. Každý deň v ňom odetá v pracovnom „skafandri“ testovala stovky a stovky ľudí. „Neustále som prichádzala do kontaktu s ľuďmi, počúvala ich názory a ľudské príbehy v čase pandémie. Nebolo to ľahké. Neraz som siahala až na hranice mojich síl. Koordinácia personálu v čase pandémie a neustála snaha o to, aby všetko fungovalo, mi kradlo veľa energie,“ priznáva B. Králiková úprimne a jedným dychom dodáva: „ O to viac som pyšná na sestry, ktoré pracovali na covid oddeleniach a ani jeden jediný krát sa nesťažovali na neľahké podmienky pri výkone svojej pracovnej činnosti. Spoločne sme to zvládli, aj keď to bolo na hranici toho, čo človek môže uniesť a zvládnuť.“

Dnes už je situácia v Nemocnici AGEL Zlaté Moravce úplne iná. Bez covid pacientov, už v normálnom režime sa nemocnica sústreďuje na odložené plánované operácie. „Moje vízie do budúcnosti sú jasné. Jednoznačne chcem navrátiť sestry k lôžkam pacientov. Dnes totiž sestry majú na starosti obrovské množstvo vecí, na ktoré nie je potrebné ich odborné vzdelanie. Riešiť, či prišla bielizeň, alebo že v izbe kvapká vodovodný kohútik, im jednoducho neprináleží. Strácajú tým množstvo času, ktorý by mohli venovať pacientovi. Práve preto je nevyhnutné oddeliť zdravotnú starostlivosť od prevádzkových záležitostí, pacient vždy musí byť na prvom mieste,“

Ďalšou veľkou záťažou sestier je ošetrovateľská dokumentácia. V tejto oblasti má nemocnica novinku. „Pracujeme v novom informačnom systéme, ktorý nám uľahčuje vedenie dokumentácie pri zachovaní všetkých legislatívnych požiadaviek. V zásade nám ide o to, aby sestrám systém pomáhal, systém bude pracovným nástrojom, ktorý ich bude sprevádzať procesmi a automaticky navádzať k jednoduchému potvrdeniu realizácie jednotlivých činností. Navyše sa plánuje používať aj mobilná aplikácia, takže sestry budú robiť záznamy priamo pri lôžku chorého,“ teší sa B. Králiková na nový rozmer svojej práce.

Ona sama má v tejto oblasti aj ďalšie veľké ciele. „Chcela by som dosiahnuť to, aby sa práca sestier v niečom odlišovala oproti bežným zvyklostiam. Lepšia organizácia práce, zdieľanie vedomostí a dôraz na celoživotné vzdelávanie. Sestry by mali byť flexibilnejšie, aby si vedeli rýchlo osvojiť nové poznatky a prispôsobiť sa mnohým inováciám a technologickým vylepšeniam. Veľkú dôležitosť prikladám tiež komunikácií s pacientami a ich blízkym. Nie nadarmo sa predsa hovorí, že pacient môže zabudnúť meno sestry, ale nikdy nezabudne, aké pocity v ňom, jej prístup k starostlivosti o neho, zanechal.“

Verí, že cieľ, aby boli rovnako spokojní pacienti aj zamestnanci sa dá aj v tejto ťažkej dobe dosiahnuť.

„Za najkrajšie považujem radosť v očiach ľudí, ktorým môžeme nezištne pomôcť. Je to naša práca, naše poslanie. Naopak, najťažším krokom, ktorým si musí každý zdravotník prejsť, je odosobnenie sa. Nikdy to nie je ľahké. Každý sme ľudská bytosť plná citov a emócií,“ uzatvára Beáta Králiková.