O nemocnici

29.6.2020

Hneď, ako v roku 1974 skončila strednú zdravotnícku školu, nastúpila ako sestra do Nemocnice Zlaté Moravce, člen skupiny AGEL, a zostala jej po celý čas verná. Rukami Mgr. Marty Rebovej prešli tisíce pacientov a koncom júna odchádza z miesta námestníčky pre ošetrovateľstvo do zaslúženého dôchodku.

Mgr. Marta Rebová skončila zdravotnícku školu ako detská sestra. Vždy ma bavila práca s deťmi, najviac na lôžkovom oddelení. Začínala som ako sestra pri lôžku detského pacienta, postupne som prešla  všetkými prevádzkami detského oddelenia. S vďačnosťou dnes spomínam na ten čas, boli to roky overovania svojich vedomostí a osvojovania si  praktických zručností pri práci s detským pacientom,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky. Počas svojho 46-ročného pôsobenia v Nemocnici Zlaté Moravce však vystriedala aj viacero ďalších pracovísk  a pozícií. 

Stále platí, čím viac si vyskúšate v praxi, tým máte väčšie predpoklady na zvládnutie daných úloh. Každá pozícia mi priniesla niečo nové a zaujímavé. Z pohľadu skúseností bola zaujímavá práca vedúcej liečebnej výživy a spoločného stravovania, ktorú som zastávala osem rokov,“ hovorí Mgr. Marta Rebová.Výber povolania nikdy neoľutovala a túto prácu považuje aj za poslanie. Dnes, s odstupom času, môžem s určitosťou povedať „áno, bola to moja vysnená práca“. Nemenila by som. Od detstva až doteraz rada pomáham ľuďom či skutkom, radou, povzbudením alebo aspoň vypočutím a neviem si predstaviť, že by som robila inú prácu,“ vysvetľuje námestníčka. 

Počas viac ako štyroch dekád v zdravotníctve zažila množstvo silných zážitkov, ktoré sa jej vryli do pamäti. ,,Napríklad sme zachránili dieťatko s pôrodnou hmotnosťou 900 gramov, bolo to v polovici sedemdesiatych  rokov minulého storočia. Všetci sme sa tešili, ešte viac sme boli hrdí, keď  sa po rokoch vrátila  na detské oddelenie so svojím dieťatkom. Nemôžem nespomenúť nedávny zážitok, kedy som bola na oddelení a rozprávala som sa s veľmi starou babičkou. Bola veľmi milá a nakoniec mi poďakovala za záujem, svoju vďačnosť prejavila neobyčajne – pohladila a pobozkala mi ruku. Nečakala som to, samozrejme, slzy sa nám tisli do očí.  Bolo to krásne, silné a neopakovateľné. Aj takéto zážitky prináša zdravotníctvo,“ hovorí s dojatím Mgr. Marta Rebová.

Práca sestry je mimoriadne náročná, keďže je zaťažená nielen fyzicky, ale aj psychicky, každý pacient má individuálne potreby, vyžaduje si iný prístup. Čo je ale podľa nej na tomto povolaní najkrajšie? ,,Z pohľadu praxe určite mám najradšej šťastný koniec, keď sa pacient vylieči  a je spokojný. Keď odchádza a je tam malé „ďakujem, sestrička“. Najväčšiu radosť mám, keď mi povedia - ležal som vo vašej nemocnici a cítil som sa dobre, sestričky sa o mňa príkladne starali, boli milé, som spokojný, ďakujem-. Vtedy som hrdá zároveň  šťastná, že máme také skvelé sestry, ktoré si vážim a ďakujem im za vykonanú prácu,“ opisuje.  Naopak najťažšia je podľa nej práca s ľuďmi, byť vždy  pripravená a viesť ich k spoločnému  cieľu, zároveň   riešiť  problémy a nevzdať to. ,,V ťažkých chvíľach je dôležité nájsť najvhodnejšie riešenie, mať záložný plán je polovica úspechu. Najťažšie je nepodľahnúť negatívnym emóciám, byť silná aj vtedy, keď v hĺbke duše pochybujete,“  hovorí o svojich skúsenostiach.

Počas 46-tich rokov v Nemocnici Zlaté Moravce mala Mgr. Rebová ponuky aj od iných zariadení na iné pracovné pozície. ,,Nakoniec vždy vyhrala naša nemocnica. V dnešnej dobe je to nepredstaviteľné som na to hrdá,“ dodáva na záver.